Dřevěné a montované konstrukce, Legislativa

Konštrukčné rezivo v zrkadle európských noriem

Od roku 2002 sa objavujú v európskych normách (EN) konštrukčných výrobkov z dreva odkazy na návrh EN pevnostne triedeného konštrukčného reziva. V roku 2006 táto norma dostala konečnú podobu v normách rady EN 14081-1 až 4. V súčasnosti prebieha v členských krajinách CEN proces preberania do sústavy národných noriem. V príspevku sa rozoberá situácia v ČR a SR v tejto oblasti.
Základné požiadavky na drevené stavebné konštrukcie (DSK) sú odvodené zo smernice rady (ES) z 21. decembra 1988 č. 89/106/EHS, v znení smernice rady č. 93/68/EHS a jej interpretačných dokumentov (ID). Hlavným cieľom interpretačných dokumentov je vytvorenie väzieb medzi základnými požiadavkami a mandátmi, ktoré komisia (EC) udeľuje európskym normalizačným organizáciám (CEN a CENELEC) na vytvorenie harmonizovaných EN (hEN) a Európskej organizácii pre technické osvedčovanie (EOTA) na vytvorenie pokynov pre európske technické osvedčovanie (ETAG). Vhodnosť európskych noriem a ETAGov na preukazovanie je oznámená Úradným vestníkom Európskej únie. Problematické je preukazovanie vhodnosti na zamýšľaný účel výrobkov, na ktoré ešte nebola vydaná alebo stanovená hEN alebo ETAG. ID pre takýto prípad počítajú s použitím národných technických špecifikácií, uznaných podľa pravidiel spoločenstva. Pri všetkých spomínaných dokumentoch je zreteľná väzba medzi základnou požiadavkou stanovenou európskou smernicou a zisťovanou vlastnosťou. V hEN je otázke preukazovania zhody a zisťovania charakteristík vždy venovaná osobitná príloha (ZA).CEN boli v minulých rokoch prijaté aj EN, ktoré z dôvodu nezaradenia dreva českého a slovenského pôvodu do EN 1912, sú pre nás v praxi obmedzene použiteľné alebo vôbec nepoužiteľné. Takouto je v súčasnosti EN 1995-1-1 (Eurokód 5) a nadväzne EN 386 (výrobné požiadavky na lepené lamelové drevo) alebo EN 14250 (požiadavky na prvky spájané kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi), odvolávajúcí sa na výber konštrukčného reziva triedeného podľa európskej normy na triedenie pevnosti konštrukčného reziva. Prijatím rady noriem EN 14081-1 až 4, určujúcich požiadavky na triedenie pevnosti konštrukčného reziva, mal byť tento nedostatok odstránený.
 
Uplatnenie pevnostných tried konštrukčného reziva
V minulom roku bola prijatá rada európskych noriem riešiacich v úvode opísanú medzeru pri zabezpečovaní výroby a preukazovania zhody viacerých konštrukčných výrobkov z dreva. Sú to:
EN 14081-1 Timber structures – Strength graded structural timber with rectangular cross section – Part 1: General requirements (Drevené konštrukcie – Pevnostne triedené konštrukčné rezivo s pravouhlým prierezom – Časť 1: Všeobecné požiadavky).
EN 14081-2 Timber structures – Strength graded structural timber with rectangular cross section – Part 2: Machine grading; additional requirements for initial type testing (Drevené konštrukcie – Pevnostne triedené konštrukčné rezivo s pravouhlým prierezom – Časť 2: Strojové triedenie. Dodatočné požiadavky na počiatočné skúšanie typu).
EN 14081-3 Timber structures – Strength graded structural timber with rectangular cross section – Part 3: Machine grading; additional requirements for factory production control (Drevené konštrukcie – Pevnostne triedené konštrukčné rezivo s pravouhlým prierezom – Časť 3: Strojové triedenie. Dodatočné požiadavky na vnútropodnikovú kontrolu výroby).
EN 14081-4 Timber structures – Strength graded structural timber with rectangular cross section – Part 4: Machine grading; grading machine settings for machine controlled systems (Drevené konštrukcie – Pevnostne triedené konštrukčné rezivo s pravouhlým prierezom – Časť 4: Strojové triedenie. Nastavenie triediacich strojov pre strojovo riadené systémy).
 
Pre ČR a SR má význam najmä EN 14081-1, na ktorej postupy triedenia sa odvolávajú EN 386 (výrobné požiadavky na lepené lamelové drevo) a EN 14250 (požiadavky na prvky spájané kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi), už zavedené do sústavy ČSN alebo STN, a ktorá má dominantný význam, nakoľko sa ako jediná z uvedenej rady zaoberá požiadavkami na vizuálne triedenie pevnosti konštrukčného reziva a preukazovaním zhody vrátane označovania CE. Na plné využitie prílohy ZA tejto normy sa očakáva od členských krajín EÚ preukázanie možnosti priradenia národných (vizuálne zistených) tried pevnosti k jednotlivým triedam podľa ČSN/STN EN 338: 2003 „Drevo na stavebné nosné konštrukcie. Triedy pevnosti“. Bez tohto priradenia nie je možné ani prakticky využívaťEurokód 5. Na to, aby sa české, slovenské, poľské atď. konštrukčné rezivo mohlo označovať podľa prílohy ZA EN 14081-1 a jeho charakteristické hodnoty vlastností použiť pri návrhu podľa EN 1995-1-1 (Eurokód 5) a nemuseli sa pritom vykonať nákladné skúšky pre každú výrobňu osobitne, je potrebné, aby prešlo schválením v príslušnej technickej komisii CEN (CEN TC 124). Navrhovaný postup v SR bol prezentovaný na minuloročnom seminári Dřevostavby 2005 [1]. Vzhľadom na zamietavé stanovisko TG 1 CEN TC 124 sa nepokračovalo v porovnaní s výsledkami na malých „bezchybných“ telesách a štatistickom zovšeobecnení na publikovaných výsledkoch získaných z výskumu bývalého Štátneho drevárskeho výskumného ústavu vykonaného koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia na malých skúšobných telesách bez chýb z drevín smrek, jedľa a borovica. Na základe výsledkov z jedného výberu, po zohľadnení redukčných činiteľov podľa ČSN/ STN EN 384 a doplnení STN 49 1531 („Drevo na stavebné konštrukcie. Časť1: Vizuálne triedenie podľa pevnosti“ zo septembra 2001) o kapitolu pojednávajúcu o limitoch prijatia pre vizuálne triedené ihličnaté drevo bude v zmene č. 1 EN 1912: 2004/prA1 publikované aj zaradenie pevnostných tried slovenského smrekového dreva do „rodiny európskych drevín“, ktoré bude možné označovať triedou pevnosti podľa STN/ EN 338. ČR zvolila inú cestu. V prvom kroku prevzala do sústavyČSN nemeckú DIN 4074-1 aj s jej označením tried pevnosti, vydala ju ako ČSN 73 2824-1: 2004 a v súčasnosti očakáva „schválenie“ v CEN TC 124 a oficiálne publikovanie v anglickej (oficiálnej) verzii EN 1912. Bude zaujímavé sledovať tento pokus, SR sa obdobný postup na zasadnutí CEN TC 124 nepodarilo presadiť. Nemecko, Holandsko a Nórsko argumentujú, že zaradenie ich drevín do EN 1912 je podložené skúškami na vzorkách v počte približne 1000 kusov, my sme odskúšali „len“ 126 kusov [2].
 
Zmeny v postupoch triedenia konštrukčného reziva
Prevzatím EN 14081-1 do sústavy noriem v ČR alebo SR dôjde aj k zmenám pri preukazovaní zhody. Okrem postupov uvedených priamo v tejto norme, ovplyvní v najbližších rokoch postupy triedenia nepriamo cez notifikované osoby aj Návod notifikovaných osôb (Guidance from the Group of Notified Bodies for the Construction Products Directive89/106/EEC NBCPD/SG18/05/002), upresňujúci prílohu ZA tejto normy. Tento návod uvádza logickú skutočnosť, že pokiaľ triedenie pevnosti konštrukčného reziva je v súlade s ktorýmikoľvek klasifikačnými pravidlami odkazujúcimi na EN 1912 a rezivo je pridelené do pevnostných tried daných EN 338, nie je potrebné skúšať ohybovú pevnosť, pevnosť v tlaku, pevnosť v ťahu a v šmyku alebo modul pružnosti tak, ako určuje tabuľka ZA. 1 EN 14081-1, ale výrobca posúdi každého triediča, ktorý má triediť. Posúdenie musí byť reprezentatívne, t. z., že každý triedič bude klasifikovaný najmenej na troch rôznych reprezentatívnych dávkach a počet kusov reziva v každej triede by nemal byť menší ako 50. Okrem správnosti zatriedenia sa posudzuje relevantná rýchlosť triedenia a možnosti použitých rozdielnych kombinácií tried vrátane odmietnutia. Najmenej 90 % kusov reziva by malo byť správne zatriedených. Okrem toho najmenej 97 % kusov reziva by sa nemalo odchýliť o viac ako jednu triedu od správnej triedy. Chybou sa rozumie zatriedenie reziva do lepšej triedy, ako by malo byť správne zatriedené. Z pohľadu činnosti výrobní triediacich konštrukčné rezivo, vrátane výrobní priehradových väzníkov podľa ČSN/ STN EN 14250 alebo lepeného lamelového dreva podľa ČSN/ STN EN 386, nenakupujúcich takto triedené (certifikované) konštrukčné rezivo, sú zaujímavé, okrem týchto požiadaviek na triedičov, aj požiadavky na obsah príručky kvality a postupy na splnenie jednotlivých ustanovení EN 14081-1. Táto norma nebola ešte ku dňu písania tohto príspevku uverejnená v Úradnom vestníku EÚ, takže v súčasnosti nie je použiteľná na preukazovanie zhody súvisiacej s označenímCE. Podľa predhovoru k tejto norme musí sa priznať jej postavenie národnej normy buď vydaním identického textu, alebo oznámením najneskôr do mája 2006. Národné normy, ktoré sú s ňou v rozpore, sa musia zrušiť najneskôr do augusta 2007. Je to čas, ktorý je potrebné využiť na odstránenie v súčasnosti existujúcich uvedených prekážok, brániacich obchodovaniu a používaniu vizuálne pevnostne triedeného konštrukčného dreva v našich krajinách ako aj preškoleniu personálu (triedičov) na nové normy alebo postupy.
 
Záver
Národné normalizačné inštitúty v ČR a SR stoja pred prevzatím EN 14081-1 do sústavy noriem ČSNSTN. Pred ich zavedením čaká obe krajiny veľa práce na domácom a medzinárodnom poli (CEN). Bude vhodné, ak obe krajiny si aj touto cestou budú vymieňať skúsenosti pri implementácii postupov do praxe. V SR navyše pristupuje nedoriešený problém zatrieďovania ďalších druhov dreva okrem smreka. Očakávala by sa tu vyššia angažovanosť najmä Zväzu spracovateľov dreva SR. Ťažko si je predstaviť, že by niektorý výrobca sám podstúpil cestu skúšania reziva na získanie uvedených charakteristických hodnôt vlastností na priradenie tried pevnosti pre niektorú ďalšiu drevinu okrem smreka. Nemožnosť označovania konštrukčného reziva z niektorých druhov dreva označenímCE môže byť v krátkej dobe vážnym a nielen obchodným problémom.
PAVOL PANÁČEK
 
Literatura:
1) Panáček, P. – Tokošová, M. – Kreutz, R.: Riešenie pevnostného triedenia konštrukčného dreva v SR, In.: Dřevostavby, sborník přednášek z odborného semináře se zahraniční účastí, VOŠ Volyně, 23.–24. březen 2005, s. 85–92.
2) Kreutz, R.: Poznatky zo zasadnutia účelovej skupiny TG1 v Paríži konaného 13. 10. 2005 a zo zasadnutia CEN TC 124 Stavebné rezivo vo Viedni konaného 17. 10. 2005. Správa zo ZSC, LIGNOTESTING, a. s., 2005, nepublikované. 
 
Ing. Pavol Panáček, Ph.D., (*1947)
vystudoval Dřevařskou fakultu na Vysoké škole lesnické a dřevařské ve Zvolenu. V současnosti pracuje ve firmě LIGNOTESTING, a. s., Bratislava, jako ředitel úseku zkušebních činností a vedoucí zkušební laboratoře.
 

Přidejte komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*