Zelené átrium je na Slovensku prvé

Trnava si na svoje konto v máji pripísala ďalšie prvenstvo. 
Kým v 13. storočí bola prvým slobodným kráľovským mestom na území Slovenska, v 21. storočí sa môže pýšiť prvým pasívnym bytovým domom. Táto stavba nie je len míľnikom v zelenej výstavbe, ale aj symbolom budúcnosti bývania.

V roku 2002 kúpil investor (spoločnosť SMF Marko) chátrajúcu budovu bývalých polygrafických závodov s úmyslom vystavať luxusný bytový projekt. Plány však prekazila kríza a projekt sa znovuzrodil ako zelený projekt prvého pasívneho bytového domu na Slovensku.  

Udržateľnosť sa začína recykláciou
Zelené átrium je prvým pasívnym bytovým domom na Slovensku. Pre obyvateľov to znamená najmä úsporu bez kompromisov. Definícia pasívneho domu hovorí, že na jeho prevádzku musí dom spotrebovať menej ako 15 kilowatthodín na meter štvorcový za rok. Pre predstavu – je to približne o 90 percent menej, ako v bežnom dome postavenom pred rokom 1995. Na dosiahnutie tejto bilancie autori stavby použili tie najmodernejšie výpočty a technológie, ktoré z nej robia slovenský unikát. 

„Sme hrdí na to, že sme sa mohli podieľať na výstavbe prvého pasívneho domu na Slovensku. Skupina Saint-Gobain považuje energetickú efektivitu v stavebníctve za jeden zo svojich hlavných cieľov,“ hovorí Vladimír Balent, odborník na pasívne domy zo spoločnosti Isover.

Teplo domova
Jedným zo základných predpokladov pasívneho štandardu je zamedzenie úniku tepla z budovy. O tento faktor sa stará kvalitná izolácia všetkých častí budovy s dôrazom na fasádu, strechu a podlahu nad podzemnými garážami od spoločnosti Isover.

Okná sú tvorené izolačným trojsklom dodávaným spoločnosťou Glassolutions Nitrasklo, ktoré poskytuje okrem vynikajúcich izolačných vlastností aj mož­nosť solárnych ziskov.

Tepelný komfort a chladenie v budove zabezpečujú tepelné čerpadlá vzduch/voda a zem/voda. Energiu zo zeme využívajú prostredníctvom takzvaných energetických pilót, ktoré sa nachádzajú pod objektom a zároveň slúžia ako základy. V letných mesiacoch sa odpadové teplo z tepelného čerpadla vzduch/voda využíva na ohrev teplej vody. „Okrem toho ašpiruje dom aj na ďalšie prvenstvo – na jeden z najvýznamnejších certifikátov: medzinárodný certifikát trvalo udržateľných budov LEED Platinum,“ vysvetľuje architekt Miroslav Marko. 

V zdravej budove zdravý vzduch
Pasívne domy majú veľmi špecifickú úlohu — okrem minimalizácie tepelných strát musia mať vyriešené aj vetranie. Práve preto je v každom byte nainštalovaná vetracia jednotka so spätným získavaním tepla. Vetranie s rekuperáciou funguje tak, že teplo z odsávaného vzduchu odovzdáva privádzanému čerstvému vzduchu. Vetranie funguje bez nutnosti otvárania okien a vďaka konštantnej výmene vzduchu nehrozí ani tvorba plesní.

K dobrej kvalite vzduchu prispieva napríklad aj použitie sadrokartónových priečok spoločnosti Rigips, ktoré zlepšujú kvalitu vnútorného prostredia. Chladenie vzduchu v lete zabezpečujú opäť tepelné čerpadlá a podporuje ho najefektívnejší spôsob tienenia pomocou exteriérových žalúzií. Fasádu bytového domu ozdobuje omietka so vzhľadom dreva od spoločnosti Weber, ktorá nezaťažuje konštrukciu a dodáva celej budove harmonický vzhľad. 

Tri základné piliere
Koncept bývania v Zelenom átriu má tri základné piliere. Prvým je zelená výstavba, druhým úspora prevádzkových nákladov a tretím budovanie susedskej komunity

„Je príjemné vedieť, že bývate na mieste, ktoré neodkrojilo z ornej pôdy a nebol kvôli nemu vyrúbaný les,“ zdôrazňuje využitie brownfieldu architekt Miroslav Marko, autor a investor projektu Zelené átrium.

– Bývalý brownfield – Budova postavená v zmysle zelenej filozofie sa nemôže uspokojiť iba s nízkymi prevádzkovými nákladmi. Jej korene preto siahajú až na úplný začiatok výstavby. Okrem toho, že tím tvorcov revitalizoval bývalý brownfield, rozhodli sa tiež využiť čo najviac materiálov z pôvodnej budovy.

„Podarilo sa nám zrecyklovať viac ako 90 percent materiálu. Zo starých tehál a betónu vzniklo predrvením asi 1500 ton recyklátu, ktorý sa využil pri zásype a príprave podložia,“ vysvetľuje architekt Miroslav Marko.

Z pôvodnej budovy sa tiež podarilo zachrániť veľkú časť železobetónovej a oceľovej konštrukcie. Hlavným dodávateľom nových materiálov na stavbu bola spoločnosť Saint-Gobain so svojimi štyrmi divíziami.

– S minimálnou spotrebou energie – „Cieľom projektu je ukázať, že má zmysel u nás stavať domy s minimálnou spotrebou energie už teraz a nie je potrebné čakať na platnosť smerníc či zmenu legislatívy,“ hovorí architekt. Dodáva, že dôkazom toho, že filozofia zelenej architektúry nie je len „zábavkou“ architektov a akademikov, je aj veľký záujem o byty. Zo 44 bytových jednotiek bolo v čase slávnostnej inaugurácie budovy predaných 75 percent. „Slovensko je po všetkých stránkach pripravené na tento typ stavieb. Vieme, ako na to, a vieme aj, že existuje dopyt,“ konštatuje Marko.

– Susedské spolužitie – Kým druhým pilierom stavby sú spomínané takmer nulové náklady na prevádzku, tretím, nemenej dôležitým pilierom je susedské spolužitie. „Myslíme si, že dobré susedské vzťahy sú nadovšetko, pre obyvateľov sme preto pripravili pôdu pre ich vznik,“ hovorí architekt. Utužovanie dobrých vzťahov by mal uľahčiť harmonický spoločný priestor zelenej strechy a spoločenské priestory na druhom poschodí budovy. Okrem praktických výhod má toto riešenie aj ďalší rozmer: vďaka nemu majú obyvatelia väčšiu šancu vytvoriť si vzťah nielen jeden k druhému, k svojmu bytu, ale aj k celej budove.

Tri piliere robia zo Zeleného átria jednu z najvýznamnejších stavieb súčasnosti na Slovensku. Sú tiež symbolom toho, že bývanie nie je len „strecha nad hlavou“, ale filozofiou a životným štýlom. „Zelené átrium je skvelou správou pre architektov, stavebníkov, ale rovnako aj pre všetkých ľudí na Slovensku. Hovorí totiž o tom, že sa končí éra nezmyselného plytvania zdrojmi a financiami a nastupuje éra úsporného a ľudského bývania,“ dodáva architekt a investor projektu. 5

Jiří Kučera