Beton, Materiály

Môžeme zjednodušiť meranie vlhkosti CBGM na stavbe?

Podľa aktuálneho znenia TKP pre podkladové vrstvy vozoviek je potrebné denne merať vlhkosť hydraulicky stmelených zmesí vo výrobni a na stavbe (v oboch prípadoch minimálne dvakrát denne), a to vo vetranej sušiarni. Obzvlášť pre stavby menšieho rozsahu, ktoré nemajú vo svojej blízkosti laboratórium, to znamená komplikáciu. Buď si musia zaobstarať sušiareň, spravidla aj s obytným kontajnerom, alebo objednať mobilné laboratórium.

Každopádne s tým súvisí zvýšenie nákladov na skúšobníctvo/kontrolu kvality. Je však povolené použiť aj inú metódu, ak sa preukáže korelácia s metódou sušenia vo vetranej sušiarni. Preto sme sa rozhodli overiť metódu sušenia v mikrovlnnej rúre, rovnako ako sa používa na stanovenie vodného súčiniteľa čerstvého betónu. Článok sa venuje vzájomnému porovnaniu výsledkov vlhkostí stanovených spomínanými metódami, navyše porovnaniu s vlhkosťou zistenou výpočtom z receptúry, stanoveniu korelačného vzťahu/koeficientu medzi jednotlivými metódami a návrh postupu odberu vzoriek vo výrobni.

Môžeme zjednodušiť meranie vlhkosti CBGM na stavbe?Môžeme zjednodušiť meranie vlhkosti CBGM na stavbe?

Skúšky sušením vo vetranej sušiarni (60 min) sa vykonávali postupom podľa STN EN 1097-5. Skúšky sušením v mikrovlnnej rúre sa vykonali takmer identicky len s tým rozdielom, že vzorky CBGM (zmesi stabilizovanej cementom) sa sušili v mikrovlnnej rúre (s výkonom 800 W s priemerom taniera min. 28 cm), a to 25 minút. Doba sušenia 25 minút sa stanovila ako doba s bezpečnou rezervou na to, aby došlo k vysušeniu do ustálenej vlhkosti.

Pre túto úlohu sa použili existujúce receptúry CBGM (z obdobia pred schválením KLHS 1. 10. 2014). Zvolili sa dve triedy CBGM (3/4 s najmenším obsahom cementu a CBGM 8/10 s najväčším obsahom cementu). Cement CEM III/A 32,5 R (v súčasnosti už zakázaný pre použitie do CBGM) pochádzal z cementárne Turňa nad Bodvou. Ako prímes sa použil popolčeka Stachesil P (v súčasnosti tiež neprípustný pre použitie do CBGM). Ťažené kamenivo pochádzalo zo štrkovne Podunajské Biskupice. Obsah vody sa zvolil v rozsahu reálne používaných vlhkostí.

Pre získanie tesnejšieho korelačného vzťahu sa zvolilo odskúšať obe receptúry s piatimi rôznymi dávkami vody.

Použité receptúry CBGM:

CBGM 3/4

CBGM 8/10

Cem III/A – 32,5 R

65

113

Stachesil P

62

65

Kamenivo PB 0/4

842

834

Kamenivo PB 4/8

322

302

Kamenivo PB 8/16

425

423

Kamenivo PB 16/22

457

473

Voda

1. 3,5 %

76,06

77,35

2. 4 %

86,92

88,40

3. 4,5 %

97,76

99,45

4. 5 %

108,65

110,50

5. 5,5 %

119,52

121,55

Tabuľka 1: Vypočtové hodnoty -vlhkosti receptúry CBGM 8/10

CBGM 8/10

25 min v MR /60 min v sušiarni

W skutočná [%]

W z MR [%]

W zo sušiarne [%]

3,5

3,1 (–0,4)

3,6 (+0,1)

4,0

3,8 (–0,2)

4,0 (0,0)

4,5

4,5 (0,0)

4,3 (–0,2)

5,0

4,6 (–0,4)

4,8 (–0,2)

5,5

5,3 (–0,2)

5,2 (–0,3)

Tabuľka 2: Vypočtové hodnoty -vlhkosti receptúry CBGM 3/4

CBGM 3/4

25 min v MR /60 min v sušiarni

W skutočná [%]

W z MR [%]

W zo sušiarne [%]

3,5

3,6 (+0,1)

3,6 (+0,1)

4,0

3,9 (–0,1)

4,0 (0,0)

4,5

4,0 (–0,5)

4,5 (0,0)

5,0

4,7 (–0,3)

4,4 (–0,6)

5,5

4,7 (–0,8)

5,1 (–0,4)


Tabuľka 3: Vplyv zmeny obsahu cementového tmelu na vlhkosť CBGM 3/4

Spojivo/kam. [%] 

Kamenivo [kg]

Spojivo [kg]

Voda [kg]

Vlhkosť [%]

ΔW [%]

9,50

2046

194,37

78,98

3,65

–0,35

10,00

2046

204,60

83,13

3,84

–0,16

10,46

2046

213,92

86,92

4,00

0,00

11,00

2046

225,06

91,45

4,20

+0,20

11,50

2046

235,29

95,60

4,37

+0,37

Tabuľka 4: Vplyv zmeny obsahu cementového tmelu na vlhkosť CBGM 8/10

Spojivo/kam. [%]

Kamenivo [kg]

Spojivo [kg]

Voda [kg]

Vlhkosť [%]

ΔW [%]

12,50

2032

254,00

84,29

3,83

0,17

13,00

2032

264,16

87,66

3,97

–0,03

13,11

2032

266,40

88,40

4,00

0,00

13,50

2032

274,32

91,03

4,11

+0,11

14,00

2032

284,48

94,40

4,25

+0,25

Metodika experimentu

V počiatočnej fáze experimentu sa stanovili vlhkosti receptúry CBGM 3/4 podľa oboch metód, pričom doba sušenia sa stanovila na 45 minút vo vetranej sušiarni a 20 minút v mikrovlnnej rúre. Doba sušenia však bola pri vyšších vlhkostiach nedostatočná, preto sa predĺžila na 60 minút sušenia v sušiarni a 25 minút v mikrovlnnej rúre.

Miešanie CBGM sa vykonávalo na zámesi s objemom 8 l, pričom najprv sa dôkladne zmiešali jednotlivé frakcie kameniva a do nich sa pridala asi 1/3 vody. Potom sa do zmesi pridal cement a prímes a na koniec zvyšné 2/3 vody. Po pridaní všetkých zložiek sa zmes miešala ešte cca 1 minútu. Následne sa pristúpilo k stanoveniu vlhkosti, a to tak, že sa odobrala vzorka s hmotnosťou 2 kg (±0,1 g), pričom sa rovnomerne rozprestrela po nádobe. Nádoba sa vložila do Sušiarne/MR a nastavil sa časovač na 60/25 minút. Sušenie vo vetranej sušiarni prebiehalo na dvoch vzorkách naraz, pričom výsledná hodnota sa stanovila ako aritmetický priemer oboch meraní. Po vysušení sa nádoba vybratá zo sušiarne/MR a zvážila s presnosťou na 0,1 g.

Graf 1: Vzťah medzi vlhkosťou zistenou metódou v sušiarni a metódou zistenou v MR pri receptúre CBGM 8/10Graf 2: Vzťah medzi vlhkosťou zistenou metódou v sušiarni a metódou zistenou v MR pri receptúre CBGM 3/4

Diskusia
Výsledky oboch metód vykazujú nesystematické rozdiely oproti skutočnej vlhkosti (vypočítanej z receptúry). Vo väčšine prípadov bola nameraná vlhkosť menšia ako skutočná. Iba v ojedinelých prípadoch bola nameraná hodnota väčšia alebo rovná ako skutočná vlhkosť. Pri vlhkosti 5,0 a 5,5 % môžeme sledovať výraznejšie odchýlky oboch metód od skutočnej vlhkosti.

Citlivostná analýza
Vplyv zmeny obsahu cementového tmelu na vlhkosť CBGM

– CBGM 3/4 (4% vlhkosť),
– obsah kameniva: 2046 kg,
– obsah cem. tmelu: 213,92 kg (cement + prímes + voda).
– CBGM 8/10 (4% vlhkosť),
– obsah kameniva: 2032 kg,
– obsah cem. tmelu: 266,40 kg (cement + prímes + voda).

Záver

TKP 5 (Podkladové vrstvy) stanovujú ako akceptačné kritérium vlhkosti pre vyrobenú zmes ±2 % od optimálnej vlhkosti určenej v skúške typu. Výsledky oboch metód vykazujú chyby oproti skutočnej vlhkosti (vypočítanej z receptúry). Poukazuje to na citlivosť na odber vzoriek, resp. reprodukovateľnosť skúšky, ako takej. Kľúčovým parametrom je homogénnosť vzorky, množstvo tmelu a množstvo kameniva (čo popisujú tab. 3 a 4). Cementový tmel totiž obsahuje viac vody ako kamenivo a tým môže ovplyvniť výsledok merania.

Avšak z praktického hľadiska, vzhľadom na limitné hodnoty, odchýlky spôsobené odberom vzoriek je možné zanedbať. Pre tých, ktorí chcú konzistentne pracovať s vyššími presnosťami, uvádzame nižšie postup odberu vzoriek, ktorý má odchýlky eliminovať.

Vzhľadom na uvedené akceptačné kritérium (±2 %) môžeme bezpečne tvrdiť, že obidve metódy stanovenia vlhkosti (vo vetranej sušiarni a v mikrovlnnej rúre) poskytujú porovnateľné výsledky, s maximálnymi vzájomnými odchýlkami 0,5 %, a pre praktickú kontrolu vlhkosti na stavbe je možné používať aj zjednodušenú metódu, obzvlášť ak zhotoviteľ preukáže výsledky porovnania ním meraných vlhkostí v mikrovlnnej rúre s vlhkosťami meranými vo vetranej sušiarni.

Návrh odberu vzorek
– Tento spôsob odberu vzorky je obdobný ako pri odbere vzorky kameniva podľa STN EN 932-1.
– Odber sa vykonáva lopatou v 1/3 výšky hromady (korby nákladného auta, resp. pred závitnocou finišera).
– Lopata sa horizontálnym pohybom celá zasunie do kopy a vyberie sa vertikálnym pohybom smerom hore.
– Odber sa opakuje 4krát v rôznych miestach po obvode hromady (pozdĺž korby nákladného auta).
– Odobraté množstvo sa znovu zhomogenizuje a kvartovaním sa vytvorí vzorka s hmotnosťou približne 2 kg.

PETER RYPÁK, PETER BRIATKA, JOZEF GAŠPARÍK, JANA OLŠOVÁ

Literatúra a súvisiace dokumenty:
1) STN EN 1097-5: Skúšky na stanovenie mechanických a fyzikálnych vlastností kameniva. Časť 5: Stanovenie obsahu vody sušením vo vetranej sušiarni.
2) STN EN 932-1 (721185): Skúšky na stanovenie všeobecných vlastností kameniva. Časť 1: Spôsoby vzorkovania.
3) TKP – časť 5: 2014 Podkladové vrstvy. Dostupné z http://www.ssc.sk/files/documents/technicke-predpisy/tkp/tkp_5_2014.pdf.
4) KLHS 1/2014: Katalógové listy hydraulických spojív. Dostupné z  http://www.ssc.sk/files/documents/technicke-predpisy/tkp-doplnok/klhs%2001_2014.pdf.

Ing. Peter Rypák (*1989)
je absolventem Stavební fakulty VUT v Brně. V současnosti působí ve společnosti Qualiform Slovakia. Specializuje se na zkoušení vlastností čerstvého a zatvrdlého betonu.

Ing. Peter Briatka, PhD., (*1982)
je absolventem Stavební fakulty STU. V současnosti působí ve společnosti COLAS SK. Specializuje se na technologii betonu, objemové změny betonu, jeho trvanlivost a nedestruktivní zkušební metody. Je členem technické komise TK 5.

Prof. Ing. Jozef Gašparík, PhD., (*1957)
je vedoucím katedry technologie staveb Stavební fakulty STU v Bratislavě. Specializuje se na management kvality a nedestruktivní zkušebnictví.

Ing. Jana Olšová (*1989)
je absolvetkou Stavební fakulty STU v Bratislavě. V současnosti působí ve společnosti COLAS. Věnuje se převážně dopravnímu stavitelství.

Přidejte komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*