Tento článok sme sa rozhodli napísať len preto, aby sme na konkrétnom príklade poukázali na staré známe spojenie „všetko zlé je na niečo dobré“. Konkrétnym príkladom je drevostavba. Vieme, že drevostavby sú špecifické – jednak svojim riešením, jednak samotnou témou, ktorá „polarizuje“ odbornú aj laickú verejnosť na ich nadšencov a zarytých odporcov. Článok nemá ambíciu hodnotiť drevostavby ani ich výhody a nevýhody. Nemáme ambíciu presviedčať, aj keď svoj názor máme. Rozhodne však chceme poukázať na niektoré zistenia, ktoré ich budúcim užívateľom môžu pomôcť.
Aké výhody drevostavieb sa často prezentujú?
Keď budete hľadať na webe, pravdepodobne natrafíte na tieto alebo podobné formulácie hlavných výhod drevostavieb. Nechceme ich spochybňovať a tvrdiť, že sú nepravdivé. Ako vždy nabádame čitateľa ku kritickému mysleniu a vytvoreniu si vlastného názoru:
1. Vynikajúce izolačné vlastnosti. Údajne je možné drevostavby veľmi rýchlo vykúriť, a to s minimálnymi nákladmi.
2. Akustická pohoda. Technológie vrstvenia (tzv. sendvičov) s rôznymi akustickými vlastnosťami (dynamická tuhosť) vo vhodnej hrúbke a vzdialenosti zabezpečujú výborný útlm hluku a akustickú pohodu interiéru.
3. Rýchlosť výstavby. Často sa uvádza dobou štyri mesiace. Táto doba zvyčajne zahŕňa aj všetky kompletizačné práce a prípravu na nasťahovanie. Znie to atraktívne. Obvykle to však znamená presunutie časti prác do výrobne – t.j. prefabrikáciu. Niekedy sa uplatňuje prakticky úplná prefabrikácia vrátane výplňových klampiarskych konštrukcií. Inokedy je sa uplatňuje čiastočná prefabrikácia, kedy sa predpripravujú len podlahové a stenové panely a strešné nosník. Výplňové konštrukcie sa montujú in situ.
4. Výstavba aj v zime. V niektorých prípadoch to môže byť pravdou. Hlavne ak si vyberiete systém s úplnou prefabrikáciou. V opačnom prípade (a hlavne ak výroba zvislých konštrukcií a strechy nie je koordinovaná správne – ideálne od jedného dodávateľa) môžete byť vystavení milosti/ nemilosti počasia.
5. Certifikáty. Dodávatelia a zhotovitelia sa často a radi prezentujú tým, aké všeliaké certifikáty a „papiere“ majú a aké prísne normy a štandardy spĺňajú a dodržiavajú. Z praktického hľadiska je potrebné hlavne túto snahu brať so značnou rezervou… Certifikáty zvyčajne hovoria len o tom, že si splnili byrokratické povinnosti zo strany štátu pre legálne pôsobenie na trhu, rovnako ako aj ostatní výrobcovia stavebných materiálov, a že spĺňajú minimálne požiadavky. Reálne kvalitné a pokrokové materiály a systémy výrazne prevyšujú tieto požiadavky a spravidla sa to prejavuje aj na cene.
6. Životnosť/záruka. Nachádzame rôzne argumenty… Mnohé z nich sú polopravdami. Akoby sme nevedeli, že každá minca má dve strany. Opäť, nechceme hodnotiť drevo ako materiál, hmotu. Len poukazujeme na to, že je to prírodný materiál citlivý na poveternostné vplyvy a možnos ťou ako predĺžiť jeho životnosť je buď pravidelná a častá údržba, alebo ochrana iným materiálom. Niektoré firmy dávajú záruky – napríklad na drevenú nosnú konštrukciu – až 30 rokov. Nie je návrhová životnosť budov na bývanie, rodinných domov, minimálne 50 rokov?
7. Viac priestoru. Vďaka lepším tepelnoizolačným vlastnostiam je možné zhotoviť obvodové konštrukcie menších hrúbok. Tým sa zväčšuje využiteľná plocha miestností budovy, domu. Na druhej strane, ak sa využije tento potenciál, potom sa čiastočne potláča argument 1 a 2.
Skrátka, ako život je vo väčšine prípadov otázkou kompromisu a voľby priorít, tak aj výber technológie výstavby… Hľadajte rovnováhu medzi výhodami a nevýhodami systémov. Poraďte sa s ľuďmi, o ktorých odbornosti budete presvedčení a budete si istí, že vám nezaujate poradia tak, aby rešpektovali vami stanovené okrajové podmienky a vaše preferencie.
Posúdenie nešťastnej drevostavby
Z pochopiteľných dôvodov vynechávame podrobnosti a detaily, ktoré by mohli viesť k identifikáMontáž cii prípadu – zainteresovaných strán. Pre účely tohto článku to nie je ani potrebné… Jednalo sa o stavbu rodinného domu, ktorého začiatok výstavby bol naplánovaný a dohodnutý na pomerne neskoré obdobie – koniec októbra. Projektová dokumentácia určovala spôsob výstavby z drevených stenových panelov, drevenej väzníkovej strešnej konštrukcie a drevených podlahových panelov. Panely pozostávali z drevených I-profilov, z exteriérového záklopu DHF doskami a z interiérového záklopu OSB doskami. Medzi ne bola navrhnutá tepelná izolácia (fúkaná celulóza). Zo strany interiéru mala byť spracovaná inštalačná predstena. Výplňové konštrukcie boli montované dodatočne.
Začiatok montáže sa však presunul až do predvianočného obdobia. Aby sme vás nezaťažovali celou genézou, skrátka stavba ostala neuzavretá, nezabezpečená proti poveternostným vplyvom. To si vybralo svoju daň. Snehové a dažďové zrážky boli natoľko intenzívne a preventívne opatrenia natoľko neúčinné, že tepelné izolácie absorbovali také množstvo vlhkosti, že si neudržali tvarovú stabilitu a v dutinách panelov prakticky konsolidovali. Vlhkosť vo zvyškoch tepelnej izolácie sa (s odstupom cca tri mesiace) zistila cca 50 % v stenách a 230 % v podlahe.
Keď už bolo jasné, že prirodzené vyschnutie nie je možné, pristúpilo sa k odstráneniu takto saturovanej tepelnej izolácie. To si však vyžiadalo odstránenie vnútorného záklopu (OSB dosiek). Práve to bolo šťastím. Prakticky okamžite sa identifikovali zásadné problémy. Uvádzaná vlhkosť sa začala v uzavretých priestoroch odparovať, drevené nosné prvky boli napadnuté plesňami. V paneloch sa zistila nesprávna, nedostatočná alebo úplne absentujúca aplikácia tepelnej izolácie. Okrem toho sa zistilo, že nosné časti panelov sú zhotovené inak, ako boli špecifikované v statickom výpočte. Upozorňujeme, že sa nejednalo o absenciu horizontálneho stužidla (priečnika) a diagonálneho stuženia (tzv. zavetrenia) v kútoch domu. V podlahových paneloch sa zistilo ich nesprávne osadenie a kolízie ich nosnej časti s inštaláciami.
Napriek všetkým nepríjemnostiam, ktoré z toho plynú, sme však toho názoru, že investor mal nakoniec aj veľké šťastie, že nedôveroval vyjadreniam zhotoviteľa, že konštrukcia je „difúzne otvorená“ a že spoľahlivo a bezpečne vyschne. Odhalili sa skutočnosti, ktoré môžu mať výrazný vplyv na bezpečnosť a stabilitu stavby a zdravotnú nezávadnosť.
JANA BRIATKOVÁ OLŠOVÁ, PETER BRIATKA, BARBARA CHAMULOVÁ
Literatúra:
1) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
2) Vyhláška MZP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.
3) Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
4) Zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5) Vyhláška MDVRR SR č. 162/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov.
6) BLAICH, J. Poruchy stavieb. Bratislava: Jaga group, 2001.
7) STERNOVÁ, Z. a kol.: Atlas tepelných mostov. Bratislava: Jaga group, 2006.
8) PUŠKÁR, A., J. FUČILA a K. SZOMOLÁNYIOVÁ. Konštrukcie pozemných stavieb V – Obvodové steny a výplne otvorov. Bratislava: Slovenská technická univerzita, 2002.
9) STN 73 4301: 2005 – Budovy na bývanie.
Ing. Peter Briatka, PhD., (*1982)
– je absolventem Stavební fakulty STU. V současnosti působí ve společnosti Inžinierske stavby (člen skupiny Colas). Specializuje se na technologii betonu, objemové změny betonu, jeho trvanlivost a nedestruktivní zkušební metody. Je členem technických komisí TK 5 a ACI 201, 209 a 308.
Ing. Jana Briatková Olšová (*1989)
– je absolventkou Stavební fakulty STU v Bratislavě, kde v současnosti působí jako doktorandka v oblasti výzkumu výztuže asflatových vozovek v dopravním stavitelství. Zároveň působí ve společnosti Bria Invenia, kde se věnuje řízení kvality.
Ing. Barbara Chamulová, PhD., (*1970)
– působí na katedře technologie staveb Stavební fakulty STU v Bratislavě. Specializuje se na znalectví v odvětvích odhad hodnoty nemovitostí a pozemní stavby.
